Ako to vlastne všetko začalo... ako to potom všetko ďalej pokračovalo... :-)

 

Viem, že nič nie je náhoda, že všetko sa nám v živote deje z určitého dôvodu.

Začalo to všetko počas vysokej školy, kedy som odcestovala na rok do Anglicka za prácou, a tam som sa nie náhodne zoznámila s ľuďmi, ktorí, pracovali v domove dôchodcov. To bol prvý ťuk do nosa :-)

Vtedy vznikla prvotná myšlienka, ktorá každým dňom silnela.

 Veľa času popri svojej práci som strávila  pomáhaním v domove... robilo mi to radosť, naplňovalo ma to. Myšlienka a neustále vnútorné nabádanie silnelo až tak, že po návrate na Slovensko som bola odhodlaná niečo podobné vytvoriť aj tu, pre našich rodičov, starých rodičov.

Tak sa začala v roku 2009 moja dlhá cesta. Postupne som sa veľa naučila, začala vnímať a vidieť svet a dianie v ňom nielen cez ružové okuliare, rôzne povahy a charakter ľudí. Prišli životné skúšky, sklamania, ale aj radosť, šťastie, to všetko sa striedalo 5 dlhých rokov a výsledok? Moje plány, úsilie, neustále nové projekty mi nevyšli...

...a tak som to všetko na určitú dobu odložila. Počas tých 5 rokov, ale už aj predtým som pracovala na rôznych miestach. Po ukončení vysokej školy som sa rozhodla odcestovať a naplno sa venovať, starať o starších ľudí v Rakúsku- ako opatrovateľka. 

Spoznala som úžasných ľudí, ktorí ma naučili všetky situácie: dobré či zlé, smutné alebo veselé vnímať objektívne, z rôznych strán, no hlavne to, že každá situácia nás posúva vpred ... najdôležitejšia je CESTA , nie cieľ... 

Žila som svoj život ďalej, ale zostala som otvorená a čakala som, kým sa mi vytvorí v správny čas, na tom správnom mieste ďalšia, nová príležitosť.

 ...Tá aj prišla...skrátim to.. :-)

Odteraz som to už nebola JA a projekt, ale MY a Náš Projekt.

V lete 2016 sme dostali ponuku. A my sme ju využili. Získali sme budovu s pozemkom do dlhodobého prenájmu a tým sme dostali šancu vytvoriť  Domov dôchodcov, pričom by sme zachovali v budove Materskú škôlku.